Filozofia 19. storočia - scientistická orientácia

  • do Európy sa šíria ideály francúzskej revolúcie (bratstvo, rovnosť, sloboda)
  • prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry…
  • priemyselná revolúcia – vzniká robotnícka trieda, sťahuje sa do miest – stráca zázemie a istotu
  • filozofia – pluralizus tém aj smerov:
    • Proces odcudzenia – v meste nepoznajú človeka, priemyselná výroba ubíja človeka – robotník si nemôže kúpiť čo vyrobil, nevidí produkt
    • Spoločenský pohyb – podmetom je revolúcia, revolučná alebo evolučná cesta – podľa vzťahu k vedám môžeme rozčleniť na dva prúdy:

1) Scientisti

– filozofiu chápu ako vedu, má úzko spolupracovať s vedami;
- pozitivizmus – A. Comte
- novokantovstvo
- marxisti – K. Marx, F. Engels

2) Iracionalisti

– antropologický, zaoberajú sa človekom
- S. Kierkegaard
- A. Schopenhauer
- F. Nietzsche

1. SCIENTISTICKÁ ORIENTÁCIA

POZITIVIZMUS

  • 3 fázy:
    • pozitivizmus Comta, Spencera, Milla (19.st.)
    • empiriokriticiz­mus – Mach, Avenarius (prelom 19./20.st.)
    • novopozitivizmus (logický empirizmus) – Russel, Wittgenstein, Carnap (20.st.)
Neručíme za správnosť ani za pôvod študijných materiálov.