Empirizmus

John Locke

  • Dielo: Rozprava o ľudskom rozume ( ovplyvnilo gnozeológiu 18.st.)
  • „Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch“ – opozícia k raciu
  • Človek sa rodí ako „ tabula rasa“

z hľadiska pôvodu rozlišoval idey:

  • senzácie – zmyslové vnemy – stret s okolitým svetom
  • reflefie – z pozorovania vnútorného prežívania
  • skúsenosť je ovplyvnená zmyslami – senzualizmus

z hľadiska zložitosti delil idey:

  1. jednoduché – pocit a vnemy bezprostredne získané zmyslovou skúsenosťou
  2. zložené – vznikajú v procese aktivity nášho vedomia ( kombinácie, abstrakcie nášho rozumu)
  • tvrdil, že čím sú pojmy všeobecnejšie, tým sú obsahovo chudobnejšie ( najm. obsažnými sú filoz. pojmy – hl. substancia), tým sa E zásadne líši od R, ktorý na všeobecných pojmoch – substancia ap. – budoval zložitú a rozvetvenú ontolog. sústavu
  • skúmal aj to do akej miery obsah nášho vedomia odráža kvality – vlastnosti vonk. sveta
  • typy kvalít:
    • primárne kvality – adekvátne odrážajú vlastnosti vonk. sveta ( geometrické, mechanistické…)
    • sekundárne kvality – tie vznikajú už v procese vnímania ( farba, vôňa, chť…) – závisia od kvality naších zmyslov, neodrážajú objektívny stav vecí

Okrem zmyslového poznania definuje J.L. aj poznanie:

  • zmyslové(spomenuté)
  • intuitívne ( poznávane bezprostredne vzťah medzi dvoma ideami)
  • demonštratívne (poznatok vyvodzujeme z iných poznatkov)

J.L. rozpracoval princípy nov. liberalizmu a dem. usporiadania spol.

  • deista
  • štát nemá zasahovať do cirk. záležitostí a cirkev vnucovať občanom vieru
  • štát je výsledkom spol. zmluvy (ako T. Hobbes), dôvod založenia štátu nevidel v neistote, ale v túžbe ľudí vzájomne spolupracovať a rozvíjať prir. práva

George Berkeley

  • usiloval sa vyvrátiť pojem materializmus a to predovšetkým dôkazom neopodstatnenosti pojmu hmota
  • je to všeob. pojem, ktorý nemá (tak ako iné vš. pojmy) v zmysloch, ktoré vnímajú jednotlivosti, opodstatnenie (príklad trojuholníka)
  • Spochybňuje existenciu primárnych kvalít; tvrdí, že všetky kvality sú sekundárne, lebo sú ovplyvnené vedomím, ktoré je vždy individuálne (jedinečné) – subjektívne
  • Tvrdí, že o ideách mimo vedomia nemá zmysel hovoriť (hlavne sú spojené so zrakom). Ak hovoríme o veciech, vždy sú to len obsahy nášho vedomia, idey, ktoré ho tvoria. Nemá význam preto hovoriť o niečom mimo nášho vedomia.
  • „ Byť znamená byť vnímaný“ – solipsizmus (krajný empirizmus)

David Hume

  • Naše vedomie disponuje určitým množstvom „ impresií“ (dojmov)
  • proti solipsizmu kladie agnosticizmus (ak neviem o svete vypovedať mimo nášho vedomia, neviem jeho existenciu ani poprieť)
Neručíme za správnosť ani za pôvod študijných materiálov.